Instantná evanjelizácia alebo

Učeníctvo ?

V tomto blogu som sa k vám rozhodol prihovoriť a vyučovať vás o tom, čo mi posledné mesiace Boh ukazoval ohľadom zdieľania evanjelia. Strávil som na uliciach veľa času, videl som veľa uzdravení a to, ako Božia moc pracovala. Ale celé tie roky ma trápila jedna vec – prečo tak málo ľudí, ktorým je zdielané evanjelium na ulici, vôbec nie sú súčasťou spoločenstva a ani nie sú naďalej v kontakte s ľudmi, ktorí im kázali evanjelium. Určite som za to, aby sme kázali evanjelium na uliciach, na štadiónoch … Ale posledné roky hľadím viac na kvalitu ako na kvantitu. Chcem, aby ľudia nielen odrecitovali nejakú modlitbu, ale aby reálne zažili moc znovuzrodenia a boli učeníkmi Ježiša Krista, ktorí zdieľajú spoločenstvo s veriacimi. Za tie roky som sa samozrejme posunul ďalej a mám viac skúseností a preto som sa rozhodol o tom napísať blog.

Instantná evajelizácia

Čo považujem za instantnú evanjelizáciu?Za instantnú evanjelizáciu považujem takú, ktorá z ľudí neučiní učeníkov a neprinesie premenu, vášeň a oheň evanjelia do srdca človeka. Samozrejme, ten hlavný dôvod je, že máme sami zlé pochopenie toho, ako prichádza spása do srdca človeka alebo máme zlé postoje v srdci. To, čo posledné roky pozorujem je, že sa vo svete rozmohol trend nakrúcať zázraky na uliciach a nakrúcať evanjelizáciu. Nie som proti tomu, sám túžim nahrať to, čo Boh koná keď slúžime, ale bojím sa toho, že z evanjelizácie sa stáva viac reality show a viac snaha o nejaký výsledok a výkon ako o to, o čo v nej skutočne ide. Je ľahké niečo natočiť a povedať “toľko ľudí bolo uzdravených a spasených“. Otázka ale je, čo sa deje ďalej za kamerami s týmito ľuďmi. Stali sa reálnymi učeníkmi? Alebo odišli a sú naďalej pohltení vo svojich hriechoch?

Prečo takto premýšľam? Pretože Bohu ide o to, aby sa ľudia narodili do Kráľovstva a stali sa synmi, nie konvertitami. A práve za posledné roky som mal dojem, že cirkev minula to, čo jej Boh skutočne ukazuje v oblasti evanjelizácie. Ľudia spoznali, že Boh môže pracovať skrze nich, spoznali moc, ale miesto toho, aby vytrhávali ľudí z temnoty do svetla, nechali sa uniesť emóciami a hrali sa s Božou mocou na uliciach, predvádzali sa, koľko má kto spasených, riešili, koľko ludí je pokrstených atď…

Proste sa stal z toho výkon.

Čo ma prinútilo k takému zmýšľaniu?Zrejme to, že ako služobník sa snažím nielen o to, aby ľudia prežili Božiu moc, ale aby boli vytrhnutí z temnoty do svetla a stali sa učníkmi, ktorí sú súčasťou spoločenstva.

Každý evanjelista a človek, ktorý káže evanjelium, si musí uvedomiť, že Božia vôľa je spoločenstvo veriacich. Ježiš prirovnáva veriacich ku ovciam. A pre ovcu je charakteristické žiť v stáde. Sú to vlci, ktorí nechcú žiadne stádo.

Potrebujeme porozumieť taktiež princípom ako funguje podľa Kráľovstva evanjelizácia. Pre mňa osobne je evanjelizácia na ulici často a vo vačšine prípadov zasievanie semena, ktoré je veľmi potrebné. Toto semeno do ľudí vchádza skrze prejavy Ducha – ako slovo poznania, uzdravenie, proroctvo…

Pripravujeme ľudské srdcia na stretnutie s Bohom. Apoštol Pavol povedal v 1 korinťanom 3 :

6Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast; 7 takže ani ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, nič nie je, ale Boh, ktorý dáva vzrast. 8 Kto sadí a kto polieva, sú jedno, ale každý dostane svoju odmenu podľa vlastnej práce. 9Lebo my sme Boží spolupracovníci, vy ste Božia roľa a Božia stavba!

Takže Pavol hovorí o tom, že každá fáza v práci na budovaní Kráľovstva je dôležitá. A ja by som evanjelizovanie na ulici prirovnal ku zasievaniu. Netvrdím, že sa na ulici reálne nemožu znovuzrodiť ľudia, ale konkrétne v našich podmienkach ide viac o zasievanie. Musíme tiež pochopiť, že to nie je o forme, ale o Správe, ktorú nesieme. To ale neznamená, že v každej krajine bude rovnako fungovať rovnaká forma. Reinhard Bonnke v jednom vyučovaní hovoril o tom, že keď ide do nejakej krajiny, zaujíma sa o kultúru v tej krajine, o historiu, o duchovné pozadie atď. Mali by sme tejto veci taktiež rozumieť. Nemôžeme u nás robiť napr. veľké kampane, ak cirkev sama nepochopila, že to nie je o občasnom prevetraní kombajnu, ale o životnom štýle. Ako sa chceme ako cirkev postarať o také kvantum ľudí, keď sa nevieme postarať ani o tých, čo sú v našom okolí a v našej blízkosti. A tu sa dostávam ku tomu, čo je pre mňa osobne najefektívnejšie a predchádza to službu na uliciach a kampaniach.

EV Lukáša 10: . 25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli.31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním,34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk?37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!

Takže Ježiš tu hovorí o tom kto je náš blížny. Kto je teda náš blížny? Je to každý, kto je v našej blízkosti a potrebuje Krista. V našom európskom zmýšľaní je náš blížny rodinný príslušník, ale pre Ježiša je to každý, kto je v našej blízkosti. Ako to súvisí teda so zdielaním evanjelia? Poviem to takto: veľakrát vidím medzi kresťanmi to, že kresťania urobia nejakú akciu a “lov“ na ľudí na ulici, s ktorými nemajú žiaden vzťah, miesto toho, aby najprv získavali tých, ktorí sú vôkol nich a s ktorými majú reálne vzťahy. Títo ľudia vidia ich životy a je tam reálnejšia šanca, že sa niekto z nich stane učeníkom ako z ľudí na ulici. Nechápte ma zle. Netvrdím, že sa to nemôže stať na ulici, ale po skúsenostiach, ktoré mám, je oveľa efektívnejšie to, keď získavame tých, čo sú vôkol nás – na pracoviskách, v škole, v biznise atď. Po prvé, máte kontakt s danou osobou a vidí váš život – mala by vidieť svetlo. Po ďalšie, a to je pre mňa veľmi dôležité, tento princíp nie je náchylný na upadnutie do náboženského výkonu a evanjelizácia nie je nejaká akcia, ktorú urobime v nejaký deň, ale je to každodenná súčasť nášho života a je to prirodzené. Ľudia nemajú pocit, že ich chcete strhnúť do nejakej sekty, vytiahnuť z nich peniaze atď. Prečo? Lebo vidia váš život. Ak tento princíp pochopíte a činíte učeníkov – tým myslím skutočných učeníkov, nielen konvertitov, čo si sadnú v nedeľu na stoličku, ale reálnych učeníkov, ktorí žijú ako Kristus a napodobňujú váš život. A napodobňujú ho preto, lebo vidia vo vás Krista.

Je to ako reťazová reakcia. Získate niekoho, ten svedčí ďalšiemu, pretože zažil uzdravenie a Božiu moc na svojom živote a zrazu je tu celá rodina a tá rodina svedčí svojej rodine a je to nekonečný proces. A keď si predstavíte ešte koľkým priateľom je skrze nich svedčené o Kristovi, zrazu sa nestačíte starať o ľudí. Ak zasejete dobrý základ, tento základ sa bude šíriť ďalej. Keď sledujeme prebudenia v historii alebo dnešné prebudenia, prídeme na to, že tento aspekt a princíp tám nájdeme predtým ako sa začnú väčšie veci. Sám žijem týmto spôsobom života. Neznamená to, že nejdem aj do ulíc alebo nechcem robiť kampane. V skutočnosti všetky tieto veci robím a od budúceho roku chcem začať robiť veľké kampane. Ale najbližší mi je tento princíp a spôsob, pretože je efektívny a je to základ pre ďalšie spôsoby evanjelizácie. Momentálne jedno z mojich obľúbených miest sú napríklad ezoterické festivaly. Hromada hladných ľudí po evanjeliu. To je ďalšia vec, ktorú poviem iba v krátkosti. Hľadajme ľudí, ktorí majú hlad, pretože oni sú kľúč k ľuďom, ktorí majú zatvorené srdce. Čiže ten problém je, že veľakrát ideme ako cirkev hlásať dobrú správu niekde von, kde nemáme s ľudmi vzťah miesto toho, aby sme ukázali život ktorý zjavuje evanjelium tam, kde sú naši blížni, to je na pracoviskách, v školách….Aj Ježiš povedal tento princíp apoštolom. Najprv v Jeruzaleme, potom v Judsku a až na samý kraj sveta! Rozumiete, čo sa vám snažím ukázať? Nemôžeme čakať výsledky a to, že získame pre Ježiša učeníkov, ak ideme tam, kde ľudia nemôžu pozorovať náš život tak, aby ho túžili nasledovať. Potrebujeme začať tam, kde sme, pretože vôkol nás je dostatok blížnych a ak sa každý kresťan bude venovať svojim blížnym (tým nemyslím len rodinu), tak Kráľovstvo Božie bude rásť veľmi rýchlym spôsobom.

Jedného dňa, keď som prišiel z práce, zapol som si dokument o iránskom prebudení. Rozpravali tam rôzni vedúci a učeníci Ježiša Krista o tom, prečo je v Iráne tak veľké prebudenie. No z celého dokumentu ma najviac zasiahla jedna vec. Po prvé, hlavní lídri hovorili o tom, o čom vám teraz píšem. Po druhé, zaznela tam veta, ktorá, dalo by sa povedať, zmenila môj život. Vždy som to v sebe totiž mal, ale nevedel som tento spôsob služby neveriacim opísať tak, ako to urobil pastor podzemnej církvi v Iráne. Budem ho citovať: “Forma zakladania cirkví v Iráne je veľmi zaujímavou témou, pretože po mnohé roky sme videli prenasledovanie a to, čo spôsobovalo prenasledovanie, bolo ničenie cirkví, ktoré boli zamerané na konvertitov. Takže obrovská zmena, ktorá nastala v Iráne je v tom, že všetci týto zakladatelia cirkví zistili, že konvertiti utekajú od prenasledovania, ale učeníci by umreli pre Pána v čase prenasledovania. My činíme učeníkov, aby mohli byť obrátení. Berieme ich na cestu od začiatku, čo Boh započal, ku Kristovi, kde Boh plne zjavuje seba samého. V Iráne začíname prvé učenícke hnutie DMM. Milujem DMM. Odsekáva to Satanovi ruky. Pretože v tajnosti to začína ľudí priťahovať ku spáse rovnakým spôsobom, akým Ježiš povedal, aby sme boli pozorní ako hady a čistí alebo úprimní ako holubice. Keď sa pozrieme na Kristov život, on začal činiť učeníkov okamžite. Presne ako učil Ježiš ľudí od prvého stretnutia s nimi, aj my v DMM procese učíme ľudí od ich prvého stretnutia. Takže od prvého stretnutia sa učia ako ďakovať Bohu, učia sa ako sa modliť, u čia sa slúžiť jeden druhému, učia sa čítať Slovo a dozvedajú sa o autorite tohto Slova. Dostávajú správy na úrovni vertikálnej komunikácie s Bohom. Dostávajú horizontálnu správu z ich vzťahov s ľuďmi. Učia sa evanjelizovať ešte predtým ako prídu ku Kristovi. Myslím si, že pojem učeníctvo na Západe používame bezcielnym a váhavým spôsobom. Význam slova učeníctvo chápeme na Západe ako “učím veriaceho, aby rástol do Krista a jeho podoby a zrelosti”, ale to nie je vyložene to, čo je učeníctvo. Samozrejme, súčasťou toho je rast do Krista, ale pravdou je, že učníctvo začína od prvého dňa. Znamená to, že keď stretneš neveriaceho, ktorý nikdy predtým nepočul o Ježišovi a začneš ho učiť to, čo Ježiš prikázal, či už pozná Ježišovo meno alebo nie, vstupuješ s ním do učeníctva v tú chvíľu. V slove učeníctvo je slovo disciplína (po anglicky discipline). Takže my disciplinujeme. Ukazujeme im, ako majú s Bohom komunikovať napriamo. Ježiš disciplinoval a napravoval učníkov, keď s Bohom nespolupracovali správne. A to je dôvod, prečo sa evanjelium v Iráne šíri ako požiar. Pretože veríme, že učenícky vzťah začína od prvej sekundy, keď sa s niekým dostaneš do kontaktu. Učeník je niekto, kto sa riadi Ježišovými príkazmi. To je dôvod, prečo si myslím, že cirkev v Iráne je tak hodnotná.

Takže toto je to, čo v mojom srdci rezonovalo. Pretože Boh ma s ľuďmi mnohokrát viedol hovoriť a správať sa k nim tak, ako keby už boli veriaci. Lepšie povedané – ak sa venujeme svojim blížnym v okolí, stávajú sa našimi učeníkmi v momente, keď ich Kristus cez nás začne priťahovať. To spôsobuje, že sa započne cesta učeníctva, kedy ľuďom ukazujete do ich spôsobu života Boží spôsob cesty. Prečo? Pretože ak vidia váš život, chcú to tiež pre svoj život. Ak vidia vaše manželstvo a svoje manželstvo, chcú život v manželstve ako máte vy. Ak vidia váš jazyk a svoj jazyk, chcú ten váš. A to je práca Ducha Svätého. Musíme pochopiť, že evanjelizácia má plodiť učeníctvo a učeníkov a má spôsobiť, že sa človek narodí znova. No mnohokrát zabúdame, že je to práca Svätého Ducha. A Duch Svätý má svoj čas ako pracuje na srdci danej osoby. A na to, aby mohol pracovať, musí mať k dispozícii osobu, ktorá mu už patrí, aby cez jej príklad mohol ovplyvňovať srdce osoby, ktorá sa začína od nás učiť o Bohu a oveľa viac prežívať Boha v priamom prenose a dotknúť sa Ho a prežiť Jeho dotyk. Čiže potrebuje niekoho, kto mu patrí a vytvorí s danou osobou vzťah.