Upozornenie! Prvá polovica článku môže pôsobiť ťažko, je však potrebné – aj pre porozumenie môjho srdca a toho, čo sa vo mne odohráva – prečítať ho celý. Boh má nakoniec vždy plán a Jeho kráľovstvo zvíťazí.
Dnešné zamyslenie chcem venovať trochu rozjímaniu nad témou, ktorú v poslednej dobe, ako vidím a verím, rieši každý veriaci človek. Je to otázka duchovného prebudenia cirkvi, no zároveň toho, čo vidíme, že sa deje s telom Kristovým; čo ja osobne prežívam, ako veci vidím a chcem hovoriť o otrasoch, ktoré sa momentálne dejú v tele Kristovom a nad ktorými sa nezamýšľame.
Posledné roky som naozaj strávil cestovaním a vyučovaním v rôznych letnično-charizmatických denomináciách a prakticky jedinou lokalitou v rámci Česka, kde som nemal možnosť slúžiť, je okolie Karlových Varov. To ale znamená, že som prešiel dosť miest. Mal som možnosť kázať aj v iných národoch a viesť tisíce ľudí skrze evanjelium k Bohu. Okrem privádzania ľudí k Bohu je mojou druhou vášňou prebudenie cirkvi a budovanie cirkvi. Moja vášeň a, verím, že aj volanie, ktoré prežívam, je, aby cirkev naozaj prežila skutočný pohyb Ducha Svätého. To ale súvisí taktiež s rozbitím náboženských štruktúr a opustením vlažného a telesného kresťanstva.
Keď som spomínal, že som za tie roky precestoval veľa miest, mohol som si všimnúť jeden vzorec, a to sú ľudia hladní po niečom skutočnom, vlažnosť, náboženstvo a duchovné sucho. Keď mám hovoriť o takýchto veciach, musím sa priznať, že to nikdy nie je pre mňa jednoduché. Ľudia, ktorí sú častokrát zaslepení, to môžu vnímať ako kritiku. Viem však, čo je v mojom srdci – milujem ľudí, milujem cirkev, ale nenávidím kompromis, telesnosť a náboženstvo. História kresťanstva Božieho ľudu nám ukazuje, že vždy, keď prichádzala vlažnosť a telesnosť do stredu Božieho ľudu a diela, Boh pozdvihoval prorockého ducha, skrze ktorého volal ľudí k pokaniu.
Momentálne môžeme pozorovať tento boj na mnohých miestach. Niektoré denominácie sa tvária, že su lepšie ako tie druhé, pretože u nich ľudia padajú na zem a smejú sa, a zase iné to majú naopak – sú decentné a nie sú ochotné prijať dielo Ducha. Všade je ale jeden spoločný prvok, a tým je telesnosť. Jedna z vecí, ktorú môžeme v rámci cirkvi pozorovať dnes aj tu v Česku, je falošné prebúdzanie kresťanov. Prebúdzanie, ktoré sa tvári ako spravodlivosť, ale je to obyčajná radikalizácia kresťanov iba ku konkrétnemu rečníkovi či menu, ktoré je populárne. Z pozorovania a rozhovorov v cirkvách som vypozoroval zas iba jednu telesnú vec: rozbíjanie cirkvi a rozbíjanie vzťahov. Máme tu ľudí, ktorí majú plné ústa toho, čo je náboženstvo a čo je správna doktrína, a na druhej strane ľudí, ktorí chcú silou-mocou udržať nejaký systém skrze telesnosť, no nič nefunguje.
Neviem, či rozumiete, k čomu sa snažím dostať, ale snažím sa to pripodobniť k dvom táborom. Nespokojní ľudia, ktorí si uvedomili náboženstvo – no oveľa horší stav je ten, že je mnoho ľudí, ktorí sympatizujú napríklad s nejakým voľnomyšlienkarskym učením o cirkvi a kresťanstve iba z jediného dôvodu: nie preto, že vidia potrebu duchovného oživenia, ale preto, že je to ako náplasť na rany, ktoré im buď spôsobila cirkev, alebo si za ne vo väčšine prípadov mohli sami svojím životom. Na druhej strane sú ľudí, ktorí slúžia alebo si uvedomujú, že niečo je potrebné urobiť, ale akoby to bol zamotaný kruh, ktorý vždy končí sklamaním.
S hlbokou pokorou píšem tento článok. V každej cirkvi, v ktorej som bol, milujem ľudí. Neodsudzujem cirkvi, ani pastorov, ani ľudí. Zároveň mi moje vnútro a svedomie nedovolia nepovedať pár vecí k tomu, čo pozorujem. Celé roky pozorujem telo a ľudské plány. Je málo ľudí, s ktorými som mohol niečo budovať, pretože som sa nikdy nechcel nechať strhnúť do tela. Mám jeden život, zasvätil som ho Bohu a Jeho povolaniu a chcem naplniť Jeho plán. Takže aby ste lepšie pochopili, o čo mi ide: chcem prehovoriť ku všetkým, ktorí si myslia, že sú lepší ako tí druhí, no zároveň prehovoriť k cirkvi, že potrebujeme hnutie Ducha, nie tela.
Hnutie tela môže mať tiež veľké fanúšikovské základne a davy. Môžete kázať napríklad to, že evanjelizácia nie je biblická, a budete mať veľký zbor. Ak mi neveríte, je to pravda – taká cirkev v Česku existuje, kde vám pastor povie tieto veci. Môžete kázať a napísať knihu o tom, že peklo nie je biblické, a mať veľký zbor, ktorý je tolerantný ku všetkým a je moderný.
Skutočným znakom prebudenia je však v prvom rade Božia prítomnosť, hlboká vášeň ku Kristovi a zmena. Jedným slovom – pokánie. Nemyslíte si, že už bolo dosť veľkých konferencií a stretnutí, kde sa vyburcujeme a povieme si „Boh niečo robil“, ale po konferencii desať rokov vyzerá cirkev rovnako ako predtým, ak nie horšie? Nedávno som hovoril s jedným človekom a povedal mi: „Chcem už niečo skutočné. Som presýtený vecí, kde si proste popadáme, poplačeme, zasmejeme sa, ale skončí to pri tom istom – pri ničom.“ Ľudia, ak si myslíte, že vaši pastori a cirkvi môžu za to, že cirkev nie je v pohybe Ducha, ste na omyle. Môžeme za to všetci, a ak všetci neprijmeme ducha pokania, môžeme sa postaviť aj na hlavu, no ďalších 20 rokov bude vyzerať tak, že si urobíme dobré konferencie, kde na chvíľu utíšime naše svedomie a povieme si: „Áno, niečo sa deje.“ Ja však chcem niečo skutočné, niečo, čo je preniknuté svätosťou a Božou mocou.
Presne tento stav, kedy si uvedomujeme chybu, ale volíme kompromis, vidíme v Starej zmluve:
Príbeh o „falošnom prepustení otrokov“ (Jeremiáš 34)
- Kontext: Duchovný hlad a strach Jeruzalem bol obkľúčený vojskom Nabuchodonozora. Kráľ Cidkija a ľud si uvedomili, že sú v koncovom dôsledku v hriechu, pretože porušovali Boží zákon – konkrétne zákon o prepúšťaní hebrejských otrokov po šiestich rokoch služby (Exodus 21). Cítili, že Boh ich opustil kvôli ich nespravodlivosti.
- Duchovné vzplanutie (Uvedomenie si hriechu) V panike a pod tlakom strachu urobili rázny krok. Uzatvorili s Bohom slávnostnú zmluvu v chráme: rozhodli sa prepustiť všetkých svojich otrokov. Bolo to veľké gesto pokánia. Zdalo sa, že sa vracajú k Bohu.
- Moment vyslobodenia (Skúška úprimnosti) Boh na toto gesto zareagoval. Egyptské vojsko sa pohlo na pomoc Jeruzalemu a Babylončania na chvíľu prerušili obliehanie a odtiahli od hradieb. Tlak zmizol. Duchovný hlad po spravodlivosti bol vystriedaný pocitom falošného bezpečia.
- Cesta kompromisu a zrady Akonáhle nebezpečenstvo pominulo, srdcia ľudí sa ukázali. Miesto toho, aby vytrvali v poslušnosti Bohu, urobili kompromis so svojím svedomím: „Ale potom sa spamätali a vzali si späť otrokov a otrokyne, ktorých predtým prepustili na slobodu, a opäť ich prinútili k otroctvu.“ (Jeremiáš 34:11)
- Boží verdikt Boh skrze Jeremiáša ostro zareagoval. Povedal im, že ich pokánie bolo len divadlo. Pretože neurobili skutočný obrat k Nemu, ale len dočasný kompromis, aby „uplatili“ Boha, prišiel súd.
Prečo je tento príbeh kľúčový pre dnešnú cirkev?
Tento príbeh odkrýva hlboké štádiá duchovného kompromisu, ktoré vidíme aj dnes:
- Vynútená zbožnosť: Človek hľadá Boha len vtedy, keď mu „tečie do topánok“. Nie je to hlad po Bohu, ale strach z následkov.
- Rituál bez zmeny srdca: Urobia niečo náboženské (zmluva v chráme), aby upokojili svedomie, ale vnútri sa nezmenili.
- Udržiavanie systému pre sebecké zámery: Cirkev si uvedomí, že potrebuje Boha, ale pre sebecké zámery nechce zaniknúť; chce udržať zbor v chode za každú cenu.
- Falošné prebudenie podľa našich plánov: Chceme prebudenie a Boží pohyb, ale tak, aby sme mali svoje vlastné plány. Snažíme sa presvedčiť nielen seba, ale aj Boha, že On je s tým stotožnený a požehnáva to. Keď potom uvidíme nejaký dav, uspokojí to naše srdce a povieme si, že je to v poriadku.
- Návrat k starému: Akonáhle sa tlak zmenší, kompromis vyhráva a človek sa vracia k hriechu, často v ešte horšej podobe.
Stav podľa proroka Aggea: Sejba bez žatvy
Dostali sme sa do stavu, ktorý dokonale opísal prorok Aggeus. Je to diagnóza cirkvi, ktorá je plná aktivít, ale bez duchovného ovocia, pretože priority sú prevrátené naruby. Boh skrze proroka hovorí jasne:
„Siali ste veľa, a nazbierali ste málo; jedli ste, a nenasýtili ste sa; pili ste, a neuhasili ste smäd; obliekali ste sa, a nezohriali ste sa. A ten, kto si najímal prácu, ukladal mzdu do deravého vrecka.“ (Aggeus 1:6)
Prečo sa to deje? Prečo je v našich zboroch toľko námahy, toľko „sejby“, toľko konferencií, ale výsledok je taký chabý? Odpoveď nachádzame o pár veršov ďalej:
„Môj dom je pustý, kým vy sa každý staráte o svoj vlastný dom.“ (Aggeus 1:9)
Toto je presne ten bod, o ktorom hovorím: Sme v stave, kde sa každý stará iba o svoje veci, o svoj „zborový systém“, o svoju popularitu alebo o prežitie svojej vlastnej štruktúry, ale nikto nechce skutočne budovať Boží dom. Chceme prebudenie, aby sme naplnili naše sály a utíšili svoje svedomie, ale naše srdcia sú zamerané na naše vlastné pohodlie a plány. Aggeus nás varuje, že kým budeme uprednostňovať svoje „obložené domy“ (vlastné ambície a telesné istoty) pred skutočným Božím dielom, naše úsilie bude vychádzať nazmar. Boh nebude žehnať to, čo budujeme pre seba pod nálepkou „prebudenia“.
Poviete si: „Zaujímalo by ma, čo sa deje v tvojom srdci, ako si začal premýšľať nad týmito vecami?“ Mám na to jednoduchú odpoveď: buduje sa to vo mne roky. Na prelome roka sa však v rámci charizmaticko-letničného hnutia udiali veci, ktoré už nie som ochotný nielen tolerovať, ale nemôžem o nich ani mlčať. Tieto veci mi však taktiež nastavili zrkadlo môjho vlastného charakteru. Zrkadlo, ktoré hovorilo: „Ak nechceš dopadnúť tak, ako to, čo pozoruješ, budeš mi musieť odovzdať svoje túžby a nechať, aby som tvoj charakter prebudoval hlbšie.“
Božia moc nestačí. Nestačí ani 98 percent. Jednoducho povedané, tieto udalosti vo mne vyvolali volanie: „Bože, nie som spokojný.“ Neodsudzujem sa, viem, že ma Boh miluje a som Božie dieťa, ale proste nie som spokojný. Nemôžem predsa prežiť svoj život v uspokojení, že som už nejakú Božiu moc zažil, videl hnutie a pohyb Ducha, a predsa je to menej, než videli ľudia pred sto rokmi.
Čo sa teda udialo? Posledné roky vidíme – či sa nám to páči alebo nie – otrasy. Otrasy celou cirkvou, ktoré nie sú od diabla, priatelia, ale od Boha. Boh chce prečistiť svoje Telo. Telo, ktoré je choré, sa nedokáže hýbať a rozmnožovať. Videli sme otrasy v najpopulárnejšej charizmatickej cirkvi Bethel v kauze proroka Shawa Bolza, ktorý svoje proroctvá hovoril na základe dát zhromaždených z internetu a z registrácií, kde sa ľudia prihlasovali na stretnutia. Sexuálne obťažovania a svedectvá o zneužití. Hovoríte si, že je to niečo hrozné? Nuž áno, na druhej strane sa modlime za pokanie tohto brata, lebo milosť je pre každého.
Vrcholom však bolo, keď som sa dozvedel o kauzách v africkej línii prorockého hnutia, kde sa už nedá hovoriť o pochybení, ale o doslovnej infiltrácii čarodejníctva do stredu Božieho ľudu. Je to oslepenosť kresťanov, ktorí nasledujú tieto postavy. Prvé varovanie prišlo cez brata Curryho Blakea, ktorý v sérii, kde rozoberal charakter a život brata Lestera Sumralla a vzdával mu poctu, upozornil v kontraste na (za mňa) falošného proroka Passiona Jawu zo Zimbabwe. Ten má prepojenie na ďalšie postavy, ktoré majú v kresťanskom svete oveľa zvučnejšie mená ako on sám – Lovy Elias a ďalší. Brat Curry Blake upozornil na to, že tento človek vám za 3 000 dolárov dá prístup na svoje telefónne číslo, aby ste mu zavolali a on vám dal „prorocké slovo“.
Ak si myslíte, že toto je dosť silné šialenstvo, tak to nekončí. Svedectvá bývalých členov jeho tímu hovoria nielen o prehnanom prepychu, ale o vážnejších veciach, ktoré sú pravdivé a nie vymyslené. Narcizmus, čarodejníctvo – doslovné, nie takéto „charizmatické“, ale reálne – znásilnenia a fyzické napadnutia. Výsledok? Ututlávanie. Ak ste sa niekedy cítili usvedčení a zhrození z toho, že ste sa na ženu pozreli inak, než ste mali, alebo ste padli v oblasti pornografie, tak oproti tomu, o čom hovorím, ste svätec.
Mohli by sme ísť ďalej: falošné proroctvá veľkých charizmatických postáv, ktoré boli úplne scestné. Mohli by sme tieto kauzy a mená menovať ďalej. Posledným vrcholom bol pre mňa Rick Joyner a znovuprijatie Todda Bentleyho do služby bez pokania, bez niečoho ako: „Haló, zranil som cirkev, hľadám Boha, aby uzdravil nielen mňa, ale aj vás, a chcem byť požehnaním.“
Podprahovo mnou zatriaslo niečo, akoby som počul: „Uvedomujete si, že nie ste imúnni len preto, že ste letniční? Budeš pracovať na svojom charaktere, alebo pošpiníš dary Ducha a Božie meno pred Božími deťmi a diabol to použije, aby ľudia neverili v moc Ducha?“ To ma navrátilo späť ku kazateľom ako Leonard Ravenhill, David Wilkerson či John Cymbala, ktorí síce o daroch a uzdravení nemajú úplne tú dobrú doktrínu, no na ich službe uvidíte niečo silné: je to duch pokania, zlomenosti, skutočná úprimnosť a pravdivosť. Na cirkvi Times Square Church uvidíte oheň Ducha už tretiu generáciu po sebe, aj keď sa nestotožňujem s niektorými učeniami. Ako je to možné? Ako je možné, že keď si pustíte Ravenhilla, tak prvá minúta prebodne vaše srdce tak, že ste na kolenách? Lebo zmenu srdca prináša pokanie. Ak chodíte v daroch, ale neprezentujete Krista, dary neprivedú ľudí k zmene, ale k vám.
Posledné týždne plačem a nariekam nad sebou, nad mojou manželkou, nad deťmi a nad cirkvou. Som zlomený. Chcem viac ako modlitbu spasenia u ľudí, viac ako uzdravené slepé oči, viac ako padanie pod mocou, smiech či radosť – chcem zmenu. Som zlomený za cirkev v Ázii, ktorá je plná korupcie, som zlomený za cirkev v Európe, ktorá nepozná moc Ducha Svätého a moc modlitby.
Existuje nejaká nádej? Ak čítaš tento článok a Boh k tebe hovorí, mal by si si povedať: „Bože, je tu nejaká nádej? Je tu Duch, ktorý neodsúdi tvoje telo, ale bude zlomený a modliaci sa, hľadajúci Tvoju tvár?“ Bože, a čo moje hriechy? Nechcem tisíckrát prejsť Bibliu, chcem, aby tisíckrát ona prešla mnou. Nechceme elektrickú cirkev plnú svetiel vyhovujúcu moderným štandardom, ale chceme elektrizujúcu cirkev plnú slávy Ducha Svätého. Nechceme v názve „charizmatické a letničné hnutie“, chceme skutočné hnutie Ducha v srdci a pohyb darov v posvätení.
Proroctvo Tommyho Hicksa a nádej pre Telo
Videnie Tommyho Hicksa (25. júl 1961) Videnie začalo tým, že som sa zrazu ocitol vo veľkej výške. Pozeral som sa dolu na zemeguľu a videl som niečo, čo ma naplnilo úžasom. Celú zem pokrýval obrovský gigant, postava človeka.
- Obrovské telo v blate Tento gigant bol taký veľký, že jeho hlava siahala do neba a jeho ruky sa rozprestierali od jedného oceánu k druhému. Táto postava sa však nachádzala v žalostnom stave. Bola nehybná, takmer bez života a celá bola obalená nánosmi blata, špiny a nečistoty. Občas sa tento obor zachvel, akoby sa snažil vstať, ale hneď znova padol na zem. Bolo to telo Kristovo – Cirkev. Bola pripútaná k zemi, ochromená vlastnou nečistotou a neschopná pohybu.
- Prvý dážď a prebudenie obra Zrazu som videl, ako sa otvorilo nebo a začal padať neobyčajný dážď. Neboli to bežné kvapky, ale prúdy tekutého svetla a Božej slávy. Tento dážď začal dopadať na toho obrovského giganta. V tom momente sa začalo diať niečo nadprirodzené. Blato a špina, ktoré postavu pokrývali, začali pod vplyvom tohto dažďa stekať dolu. Gigant sa čistil. Ako dážď silnel, táto obrovská postava začala dvíhať ruky smerom k nebu a začala rásť. Postupne sa gigant postavil na nohy. Bol čistý, žiarivý a naplnený obrovskou silou.
- Rozdelenie na tisíce postáv Potom sa stalo niečo, čo ma prekvapilo najviac. Ten jeden obrovský gigant sa zrazu rozplynul na tisíce a tisíce malých postáv po celom svete. Boli to obyčajní ľudia. Videl som ich v Afrike, v Ázii, v Amerike aj v Európe. Boli to muži, ženy, mladí aj starí. Všetci títo ľudia mali jednu spoločnú črtu: ich ruky boli vystreté a z ich prstov šľahali lúče svetla. Keď niekam prišli, diali sa divy a zázraky. Keď vystreli ruky, chorí boli okamžite uzdravení. Keď prehovorili, démoni utekali. Keď kráčali, zdalo sa, akoby sa pod ich nohami triasla zem.
- Služba bez mien a tvárí Všimol som si, že títo ľudia neboli žiadni slávni rečníci. Nemali na sebe žiadne menovky, neoslavovali sami seba. Boli to „bežní“ veriaci, ktorí boli úplne ponorení do Božej vôle. Videl som, ako prechádzajú cez ohnivé steny, ako kráčajú po vode a ako ich nič nemôže zastaviť. Ak ich niekto uväznil, dvere sa samy otvorili. Ak ich chceli zabiť, smrť nad nimi nemala moc. Bola to armáda posledných čias, ktorá operovala v absolútnej jednote s Duchom Svätým.
- Druhý dážď a žatva Znova som videl dážď, ale tentoraz bol ešte intenzívnejší. Bol to „neskorý dážď“. Pod týmto dažďom sa po celej zemi začala dvíhať úroda. Títo Boží služobníci kráčali po poliach sveta a robili poslednú žatvu. Videl som milióny ľudí, ktorí v slzách padali na kolená a odovzdávali život Kristovi. Nebolo to kvôli kázaniu jedného človeka, ale kvôli moci, ktorá vyžarovala z každého jedného člena tohto „rozdeleného obra“.
- Odmietnutie a súd Videl som však aj druhú stranu. Boli ľudia, ktorí tento dážď odmietli. Tí, ktorí sa rozhodli zostať vo svojom blate a náboženstve, sa začali scvrkávať a usychať. Pre nich bol tento dážď súdom, zatiaľ čo pre poslušných bol životom.
- Ježišov príchod Na konci videnia som videl, ako sa tieto tisíce svätých, ktorí žiarili Božou slávou, začali vznášať hore. Gigant sa znova spojil, ale tentoraz už nie na zemi, ale v oblakoch, aby sa stretol so svojím Pánom.
Boh cez mnohých služobníkov priniesol podobné prorocké slovo už viackrát. Problém, ktorý si ale musíme uvědomiť, je ten, že toto nemôžeme vyprodukovať vlastnou silou. Nemôžete proste zobrať milión dolárov, zmobilizovať cirkev a „urobiť“ prebudenie. A to je to, na čo som chcel poukázať: deje sa to všade po svete – máme premyslený marketing, ale realita je úplne iná.
Ako sa to ale môže stať skutočne? Ako nebyť len človek, čo si vybuduje fanúšikovskú základňu alebo marketingový produkt, ale byť skutočným, reálnym svedectvom? Skloniť sa pred Bohom a priznať si, že to nedokážeme sami. Hľadať pokanie, hľadať Jeho tvár a prítomnosť, hľadať Jeho slávu. Každé prebudenie začalo vždy neznámymi postavami, ktoré boli zaťažené svojimi hriechmi a hriechmi národa, volali na kolenách k Bohu a začali sa hýbať v Duchu.
Nemôžeme prebudenie zaplatiť. Nemôžeme Bohu dať stotisíc za halu, pozemok, materiály či čokoľvek iné, a tak si Ho uplatniť. Boha uspokojí iba jediná vec, a to je obeť. Vyzývam vás, poďme hlbšie než len do nadšenia. Poďme do svojho srdca, volajme za svoje hriechy, buďme zlomení a načúvajme Jeho hlasu. Urobme sami za seba to, čo Boh chce od nás, nie od iných. Majme srdce aj pre tých, ktorí zlyhali. Majme milosrdenstvo, lásku a ducha milosti aj pre tých, ktorí sú oklamaní. Možno stoja na miestach, kde ich Boh nepostavil – modlime sa za nich. Ani neviete, koľkokrát ma hnevalo, že roky slúžim, mám ovocie, a niekto si kúpi kameru, natáča sa, myslí si, že je kazateľ a získa vplyv. Dnes to už tak nevidím, dnes volám po pokaní a milosti. Ak si myslíte, že ste lepší ako iní, varujem vás – skúmajme svoje srdce. Boh rieši v našom živote naše srdce, nie srdce iných. Sme to v prvom rade vždy my, kto potrebuje pokanie, nie ten druhý.
Posledná výzva: chcem vás s pokorou poprosiť, modlite sa za mňa. Uvedomujem si váhu povolania, ktoré je na mojom živote. Zároveň som si však pri všetkom, čo som pozoroval, uvedomil – hoci viem, že v Kristovi som veľký, mocný a som nový človek a Boží syn – že som iba človek. Slabý človek, ktorý potrebuje Jeho milosť tak, ako všetci. Človek, ktorý taktiež častokrát zápasí s hriechom, a kto hovorí, že nie, je klamár. Áno, aj ja bojujem, aj ja padám na kolená a hovorím: „Bože, som vlažný. Bože, posväť moje oči, posväť moje ústa, posväť moje nohy; dnes som nekonal tak, ako si chcel.“
Modlite sa za mňa, aby ma Boh obdaril väčšou pokorou a láskou. Lebo moc bez lásky je len ako zuniaci kov a cvendžiaci zvon.
Evanjelista Filip Mazúr
Doporučené vyučovanie :
Najnovšie komentáre